O aaj, plstení zo psej srsti and more...

Dobrý deň aaj. Skúste sa nám na úvod predstaviť pár slovami...

Povedať o sebe pár slov je to najťahšie :)V tomto momente si žijem svoj sen - vďaka nekonečnej podpore a trpezlivosti manžela sa môžem naplno venovať len tomu, čo ma skutočne baví. Práci so psíkmi a výrobe kdečoho. Nič v živote neľutujem, lebo sa riadim heslom "Všetko zlé je na niečo dobré" a teším sa, čo mi život ešte prinesie.
Nedávno sme si s manželom zariadili náš malý bytík a tak mám konečne aj svoju pracovňu, z ktorej sa skutočne veľmi teším. A určite nie len ja :)
A som skromná, k šťastiu mi stačí to, že vonku svieti slnko a môžem sa ísť so psíkmi prebehnúť.

Vaše výrobky neskrývajú lásku k zvieratám - k psíkom. Určite ste sama chovateľkou....

Áno, teším sa z prítomnosti svojich troch psíkov - borderke Linde, parsonovi Putinovi a kavalierke Bafke. Okrem toho máme doma aj kocúrika Ruperta a dve suchozemské korytnačky Zuzku a Jožku. So psíkmi trávim každú chvíľku, venujeme sa viacerým psím športom, ale súťažne len agility. A s dievčatami pravidelne navštevujeme aj rôzne zariadenia s chorými detičkami a starobince.

Kde možno hľadať začiatky spájania vášho psíčkarského a výtvarného nadšenia?
Tak, ako každý riadny psí nadšenec, tiež hýkam pred každým obrázkom s tým "mojim" plemenom. Ale som náročná a veľa vecí, čo chcem, v obchodoch proste nemajú. (A to sa netýka len kynologickej oblasti) Vlastne to ma donútilo začať niečo vyrábať. Prvé boli tričká. Ale kým som metódou pokusu a omylu prišla na systém, ako ten obrázok na tričko preniesť, na maľovanie tých svojich psíkov už nejak nezvýšil čas. V duchu hesla kováčova kobyla chodí bosá...Neskôr som skúšala aj iné techniky a materiály. Niektoré mali ku psíkom bližšie, iné menej, začala som ich kombinovať a ešte som zďaleka neskončila :)
Ťažko ale povedať, čo bolo prvé - či psíky, alebo výtvarné umenie. Psíky a kocúrik sú mojou veľkou inšpirácou. Ale aj bez nich by som určite tiež stále niečo vyrábala, ale až oni mi dodávajú ten pocit zmysluplnosti práce. Veď celá moja tvorba je zameraná buď priamo pre zvieratká, alebo pre ich majiteľov.

Na Vašej tvorbe určite každého zaujme zvláštnosť - vyrábate veci (napríklad brošničky) zo psích chlpov. Neskôr som sa dopočula, že zo psích chlpov sa dajú vyrábať plstené veci podobne ako z ovčej vlny...Je postup podobný? Treba psiu srsť nejakým špeciálnym spôsobom pred použitím čistiť?
Psia srsť (ale aj mačacia) - vyčesaná podsada - sa správa rovnako ako klasické ovčie rúno určené na plstenie, alebo na výrobu priadze. Ja pracujem len s podsadou z vlastných psíkov, alebo z tých, ktorých poznám osobne. A kto už videl naživo stádo oviec, musí uznať, že srsť z domácich psíkov je neporovnateľne čistejšia:) Ale postup úpravy je rovnaký. Prepláchnutie v mydlovej vode a následné prečesanie, aby srsť zjemnela. Rovnako, ako tá ovčia, aj psia srsť sa dá farbiť. Ale len svetlé odtiene, samozrejme. Psia srsť sa dá rovnako využiť aj na mokré, aj na suché plstenie. A ak je srsť dostatočne jemná, je na nerozoznanie od ovčieho rúna. Skôr sa ale stáva, že sem-tam nejaký dlhší a nepoddajný vlas odstáva. Hlavne pri mokrom plstení. Vtedy pomôžu nožničky.
Zaujímavosť je možno tá, že aj z jedného psa nemusíte mať stále rovnako kvalitnú srsť. Veľa závisí od zdravotného stavu zvieraťa, zmeny stravy, ročného obdobia... A rovnako sa nedá plstiť z každého psíka. Najvhodnejšie sú psy s jemnou, dlhou podsadou, úplne nevhodné sú krátkosrsté plemená, alebo niektoré druhy teriérov.
A ak máte vyčesanej srsti naozaj veľa, tak sa aj z tejto dá vyrobiť priadza a potom si môžte uštrikovať sveter, ponožky, čiapky...Len pozor, srsť niektorých psov hreje až tak, že svetre z nich sú vlastne nenositeľné.
Ako som spomínala, niečo málo som už uplstila aj z nášho kocúrika Ruperta. A kto chová zajace, tak môže skúsiť vyčesať aj tie. Alebo možno aj škrečky, neviem :)Á, ešte aj konská srsť sa dá využiť. A je skutočne príjemné mať kúsok zo svojho domáceho miláčika stále so sebou napríklad v podobe kľúčenky, alebo prsteňa.

Ktorá z techník, ktorým sa venujete, je Vám najbližšia?Váš záber je naozaj celkom široký...

Niečo ako najobľúbenejšia?:) Asi to kreslenie. Sama sa čudujem, že ma to drží až doteraz. Nezvyknem pri jednej technike vydržať dlho. Láka ma skúšať nové veci, nové techniky a vzájomne ich kombinovať. Potrebujem sa pri práci nenudiť. Akonáhle mám pocit, že už je to "len" o nových nápadoch, ale technika ostáva rovnaká, potrebujem zmenu. Kreslenie ma dokonalo napĺňa, keďže existuje nekonečné množstvo techník a spôsobov, ako nakresliť jednu jedinú vec. Len aby som sa veľmi nenudila, tak si kreslenie spestrujem aj niečím iným :))
A zvláštne miesto má aj plstenie. To je pre mňa veľmi osobné a som šťastná, ak môžem uplstiť nejakú drobnosť zo srsti psíka pre jeho majiteľa.
 
A nakoniec :)  dokáže psík "svoju" brošničku vyňuchať?

Toto sa ma ešte nik nepýtal:) Skúsila som ich teda ukázať Putinovi a Linde, ale nič extra sa neudialo. Niekedy sú ale brošničky fascinujúce skôr pre Ruperta. Tak ich pred ním radšej skrývam.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor!

pekny zvysok dna prajem

erika

obchodík aaj na Keyoke si môžte navštíviť tu